Kontajnerizácia alebo virtuálne servery?

Spustenie novej internej aplikácie sa vo viacerých firmách nezasekne na vývoji. Aplikácia je hotová, ale potom sa objavia otázky: na ktorý server ju umiestniť, ako sa bude zálohovať, kto ju aktualizuje, čo sa stane v prípade chyby a ako ju možno neskôr rozšíriť? Otázka kontajnerizácie alebo virtuálnych serverov preto nie je len otázkou výberu infraštruktúry. Určuje, ako predvídateľne bude fungovať obchodne kritický systém a koľko pozornosti bude vyžadovať od IT tímu.

Správne rozhodnutie nezačína tým, ktorá technológia je modernejšia. Najprv je potrebné pochopiť, aký obchodný proces aplikácia podporuje, akú stratu by spôsobila chyba, ako rýchlo sa systém mení a či má skutočného prevádzkového zodpovedného.

Najprv nevyberajte server, ale zhodnoťte riziko

Zoberme si bežnú situáciu. Objednávky z e-shopu sa prostredníctvom jedinečnej integrácie dostávajú do systému správy zásob, potom do fakturačného systému a systému kuriérskej služby. Pri niekoľkých stovkách objednávok denne už táto prepojovacia aplikácia nie je zanedbateľným technickým prvkom. Ak sa zastaví, sklad nevie, čo má pripraviť, a zákaznícky servis nevidí skutočný stav objednávky.

V tejto situácii nie je podstatné, či program beží na virtuálnom stroji alebo v kontajneri. Dôležité je, či je obnoviteľný, monitorovaný, či sú chyby oddelené, či je jeho prevádzka zdokumentovaná a kto môže zasiahnuť, aj keď pôvodný vývojár nie je dostupný.

Na rozhodnutie zvyčajne poskytuje použiteľný rámec päť otázok:

• Ide o jednu aplikáciu alebo o viac služieb, ktoré sa menia spolu?
• Ako často sa vydáva nová verzia alebo oprava?
• Je potrebné v krátkom čase rozšíriť kapacitu?
• Existuje v rámci firmy dostatočné prevádzkové know-how a zodpovednosť?
• Koľko stojí hodina výpadku pri spracovaní objednávok, výrobe alebo zákazníckom servise?

Odpovede na tieto otázky často povedia viac ako dlhé technologické porovnanie.

Čo poskytuje virtuálny server?

Virtuálny server je prostredie s vlastným operačným systémom, oddelené na fyzickom stroji. Je možné ho spravovať ako tradičný server: má vlastné úložisko, sieťové nastavenia, používateľské oprávnenia a systémové aktualizácie. Pre firmu je to často dobre pochopiteľný, osvedčený prevádzkový model.

Môže byť obzvlášť odôvodnené, ak staršia obchodná aplikácia funguje len s daným operačným systémom, špeciálnymi komponentmi alebo podľa výrobných predpisov. To isté môže platiť pre systém podpory výroby, starú databázu alebo softvér, ktorý podporuje externý poskytovateľ a ktorý má presne stanovené podmienky inštalácie.

Výhodou virtuálneho servera je relatívne jasná hranica. Aplikácia môže mať vlastný stroj, ktorý je možné zálohovať, monitorovať a v prípade potreby obnoviť. To môže znamenať jednoduchšiu prevádzku pre menšie alebo zriedkavo sa meniace systémy.

Táto jednoduchosť má však svoju cenu. Každý virtuálny server vyžaduje vlastný operačný systém, ktorý je potrebné aktualizovať, chrániť a monitorovať. Ak sa v priebehu rokov pre každú novú požiadavku vytvorí nový server, rýchlo sa objaví hromadenie serverov: nikto si nie je úplne istý, čo na ňom beží, či je ešte potrebný a aký obchodný proces môže aktualizácia ovplyvniť.

Virtuálny server teda nie je zastarané riešenie. Je vhodný, ak je aplikácia stabilná, dobre definovaná, zmeny sú zriedkavé a na úrovni operačného systému je potrebné oddelenie.

Čo rieši kontajnerizácia?

Pri kontajnerizácii aplikácia a komponenty potrebné na jej spustenie bežia v regulovanom, prenosnom balíku. Kontajner nie je úplný virtuálny server: zvyčajne využíva zdroje hostiteľského systému, pričom aplikáciu udržiava v oddelenom prostredí.

Z obchodného hľadiska je najväčšou výhodou opakovateľnosť. Ak vývojové, testovacie a produkčné prostredie vznikajú z rovnakého definovaného balíka, je menšia pravdepodobnosť známeho problému, že „v testovacom prostredí to ešte fungovalo“. Inštalácia neprebieha podľa dlhého, čiastočne ručne vykonávaného popisu, ale je opakovateľná kontrolovateľným spôsobom.

To je obzvlášť užitočné pre systémy, ktoré sa často menia. Napríklad v integrácii e-shopu sa objaví nová kuriérska služba, nový spôsob platby alebo nové skladové pravidlo. Ak sú vývojové zmeny pravidelné, kontajnerová prevádzka môže podporiť rýchlejší a predvídateľnejší proces vydania.

Kontajnery sa dobre hodia aj vtedy, keď obchodná funkcia pozostáva z viacerých samostatných služieb. Jeden komponent prijíma objednávky, druhý synchronizuje zásoby, tretí vytvára dokumenty, štvrtý posiela oznámenia. Tieto nemusia nevyhnutne vyžadovať samostatný virtuálny server, ale môžu byť samostatne verzované, monitorované a v prípade potreby rozšírené.

Kontajnerizácia však nie je automaticky jednoduchšia. Na správnu prevádzku je potrebné regulované spravovanie image, spravovanie oprávnení, logovanie, sieťové nastavenia, spravovanie tajomstiev, zálohovacia stratégia a monitorovanie. Koordinovaná prevádzka viacerých kontajnerov už vyžaduje samostatnú prevádzkovú disciplínu. Ak to chýba, firma nezíska menej, ale len iný druh komplexity.

Kontajner nenahrádza architektúru

Častým nedorozumením je, že kontajnery samy o sebe vytvárajú vysokú dostupnosť. Nevytvárajú. Zle spravovaná databáza, integrácia predstavujúca jediný bod zlyhania alebo nedokumentovaná externá závislosť zostáva obchodným rizikom aj v kontajneri.

Dostupnosť je otázkou návrhu. Je potrebné určiť, čo sa stane v prípade chyby servera, sieťovej chyby, chybného vydania alebo straty dát. Je potrebný automatický reštart? Aká rýchla obnova je prijateľná? Zálohujeme len dáta, alebo pravidelne kontrolujeme aj to, či je možné obnoviť prevádzku zo zálohy?

Kontajnerizácia alebo virtuálne servery: kedy je čo rozumné?

Pri stabilnej, starej aplikácii, ktorá sa mení len niekoľkokrát ročne, je virtuálny server často disciplinovanejším a primeranejším rozhodnutím. Nie je rozumné budovať zložitú kontajnerovú platformu len preto, že je to technologicky možné.

Pri aplikácii, ktorá sa pravidelne vyvíja, spravuje viac integrácií alebo beží vo viacerých prostrediach, môže kontajnerizácia priniesť významnú prevádzkovú výhodu. Môže zrýchliť vydanie opráv chýb, umožniť sledovanie toho, čo beží v produkcii, a znížiť pravdepodobnosť chýb spôsobených rozdielmi v prostredí.

V mnohých prípadoch správna odpoveď nie je buď-alebo. Kontajnery môžu bežať aj na virtuálnych serveroch. Toto je bežná a odôvodnená prechodná alebo trvalá architektúra: virtuálny stroj poskytuje oddelenie na úrovni infraštruktúry, zatiaľ čo kontajnery umožňujú regulovanú inštaláciu aplikácií. Takto nie je potrebné premeniť všetky systémy jedným veľkým technologickým skokom.

Je tiež vhodné oddelene spracovať povahu dát. Aplikačné servery, integračné služby a spracovateľské procesy sú zvyčajne ľahšie kontajnerizovateľné. Pri veľkej, obchodne kritickej databáze však majú požiadavky na zálohovanie, výkon, úložisko a obnovu prednosť pred módnymi trendmi v inštalácii.

Skryté náklady sú v prevádzkovej neistote

Pri rozhodovaní o infraštruktúre sa často porovnáva len mesačný náklad na server. Väčšou položkou je však často nepredvídateľná práca: keď chybu dokáže vyriešiť len jeden človek, keď nie je aktuálna dokumentácia alebo keď pred aktualizáciou nikto nevie s istotou, čo sa zastaví.

Technická voľba by preto mala podporovať transparentnosť. Malo by byť známe, ktorá aplikácia slúži akému obchodnému procesu, kde sú jej dáta, s akými systémami komunikuje, kto za ňu zodpovedá a za akých podmienok je možné ju zmeniť. To nie je administratívna záťaž, ale základ pre kontinuitu podnikania.

Dobrá infraštruktúra nie je hodnotná tým, že nesie moderné označenia. Je hodnotná tým, že nový vrchol objednávok, aktualizácia systému alebo neprítomnosť kľúčovej osoby nezastaví každodennú prevádzku. Ak sa pred výberom vyjasní tento prevádzkový obraz, technológia už nie je neistým rizikom, ale kontrolovateľným nástrojom.